Často si možno položíme otázku ako si žije ten pán sused a susedka?
No už druhoradé je že či sa aj spýtame ich ,nepotrebujete pomoc susedka alebo sused ?
Máme totiž dosť svojich problémov a starostí a možno niekedy aj to slovíčko , susedka piekla som koláčik a dovolila som si vám doniesť.
By veľmi skrášlilo ten náš život a vôbec to naše myslenie o sebe aký som ja frajer a ty si čo ?
Každý v živote má svoju púť čiže osud už určený neverila som tomu ,hoci mi to vravievali starké v mladosti.
A teraz v zrelom veku veru začínam im dávať za pravdu no je neskoro ich už niet a tak len pre seba si poviem ,to je ten môj osud.
Každé ráno ak vstanem z postele a môžem si pochutiť na kávičke veru nedala by som to za nič na svete ten pocit blaha a vzpruhy do nového dňa.
Vždy si spomeniem na ľudí ktorí ani to nemajú a sú predsa šťastní že vôbec môžu žiť a existovať.
Mňa sa dávnejšie spýtala pani neurologička pri kvapkajúcej infúzii mezokain., a acetyl.,roztoku , vraj odkiaľ vy čerpete tú vašu radosť, žili nemáte dobré , napichujeme jednú infúziu aj 5x a vy srandičky.
Nuž ,povedala som pani doktorka ,keby ma malo opustiť ešte to jediné málo čo mám a to že sa radujem vôbec že cítim tú silnú bolesť , bála by som sa nakoľko sa vtipkovalo dokiaľ cítiš bolesť ,žiješ.
Preto ma vedia ozaj niekedy aj zbytočne pre moju osobu nahnevať spôsoby a konania nás všetkých.
Ak ,všetkých tak aj seba myslím !
Sme tu len na chvíľku na tom svete ako vravela babička na návšteve ,no vieme si poubližovať a okrádať sa akoby sme si to vzali zo sebou,ak už tu nebudeme.
Zakončím tento článok svojským spôsobom veselo, pán vrchný koľko stojí kvapka toho vínka , ništ vraví vrchný ,tak mi nakvapkajte aspoň dva deci.
Tento výrok z filmu a pána Jožka Kronera je pre mňa dôležitý v živote , koľko chceš ešte krokov spraviť , nuž zajtra ráno vstať a znova vypiť dva deci kávičky a tešiť sa zo života.